V nedávnej minulosti som viackrát zakúsila otras vlastnej identity, mohla by som bez zveličovania (i keď možno len subjektívne) povedať, že som si prešla hlbokou krízou identity.
Bolo obdobie, keď som sa niekoľko mesiacov na veci v mojom živote nevedela pozrieť skrz Boží plán a Božiu perspektívu v mojom živote. Bola som osamelá. Boh si však aj takto ťažké situácie používa na dobro….. a jedným z tohto dobra (verím tomu) bola aj myšlienka stretnúť sa s ľuďmi, ktorí prežili alebo prežívajú to isté čo ja, mať možnosť zdieľať sa v rešpektujúcom a prijímajúcom prostredí, zodpovedať si na mnohé otázky a pozrieť sa na to, akú hodnotu mám v Božích očiach.
V priebehu života sa meníme a predsa zostávame rovnakí. Premieňame sa, ale v jadre zostávame tými istými. Naša identita sa celoživotne vytvára skrz všetky naše vzťahy. Vlastnú identitu si uvedomujeme na základe rozdielov s druhými ľuďmi. Môžeme byť zneistení vo svojej identite na základe zmien, ktoré v našom živote prebehli a ktoré sme si sami ani nevybrali. Často máme zlý pocit vlastnej hodnoty, strácame sebadôveru, máme pocit, že život stráca svoju koherenciu, stáva sa bezvýznamným a nepodareným. Akú dobrú správu má v tejto situácii pre nás Boh?
Katarína Chmurčiaková
(Autorka vedie 3-mesačný kurz „Identita a seba hodnota ženy“.)